Okolie Otogakure no Sato

Vďaka dobrému výhľadu som pozoroval ako sa Azuma vyhol môjmu útoku. "Zaujímavé, je to tak ako som predpokladal. Stojím proti skúsenému ninjovi." Zároveň som sa pousmial, pretože to vypadalo, že Azuma naletel mojej lži. Nanešťastie som nemohol dlho stáť a len tak sledovať ako sa tam pobijú. Azuma na môj útok odpovedal útokom. Kunai letel vcelku rýchlo, ale spätný útok som v podstate očakával. Nebol som Jouninom len tak pre nič za nič. V takýchto situáciach som sa už niekoľko krát ocitol. Kunai som uhol do strany, preletel popri mne niekam ďaleko z miesta boja.

V zápätí však na mňa smeroval ďalší útok, no tentokrát z opačnej strany. Poriadne som sa pozrel a smerovalo na mňa niekoľko hadov vo väčšej rýchlosti. Ani chvíľu som neváhal a rozbehol som sa ďalej po konári pričom som už skladal pečate. Hadi mi boli značne v pätách a takto na stromoch som bol v nevýhode.

Značne som spomalil a vyskočil z korún stromov tak, aby ma videl aj Azuma aj Seiji. Vtedy ma hadi vo vzduchu chytili a omotali ma. No ja som sa už len pousmial pretože tých pár pečatí som už mal dávno poskladaných.

Kawarimi... Využil som skok vo vzduchu, aby som odpútal ich pozornosť. Momentálne som bol na zemi, na oboch som namieril svoje ruky a po oboch vystrelil 5 kostených projektilov. Ruky som sa snažil dať do najkomplikovanejšej polohy, aby som im sťažil uhýbanie. Stále som mal na sebe plášť aj kapucňu tak, aby zatiaľ nevedeli kto som.

Už už som myslel, že som toho neznámeho ninju dostal, avšak, nepodarilo sa mi to. Použil techniku náhrady tela a moja technika lapila len kus dreva.
Prekliate kawarimi!
Sledoval som kde sa ten muž objaví, a dlho to netrvalo. Stál na zemi a na mňa leteli nejaké hlúposti, ktoré som poriadne v tme ani nevidel.

Hodil som asi šesť shurikenov naproti tým kostiam, ktoré po mne vystrelil Keitaro v nádeji, že sa zbrane navzájom stretnú a ja budem v bezpečí. Čiastočne sa to podarilo, nie všetky kosti sa mi však podarilo odraziť a tak som zacítil, že moje telo dostalo dva zásahy.

"Kso..."
Povedal som, keď som zacítil bolesť v ramene a stehne. Moja rýchlosť bola kvôli tomuto znížená a skladanie pečatí sa tiež spomalí.
Nejako musím na svoju stranu získať toho muža zo Suny, vyzerá mocne, mohol by toho neznámeho poraziť!


Pozrel som na Azumu, ktorý sa zjavne vyhol všetkým kostiam. Nie! On použil proti útok a všetky ich poslal späť na neznámeho útočníka!
Sakra je dobrý!
Keď som si uvedomil, že aj keby teraz prežijem, nemôžem sa vrátiť do Oto, pretože som zranený. Bolo by to príliš riskantné.

Môj kostený útok na jednej strane uspel, no na druhej strane bol odrazený, ba čo viac, bol obrátený proti mne a smeroval na mňa ešte vo väčšej rýchlosti v kombinácii s veternou technikou. Vďaka dobrej pozornosti sa mi podarilo svojím vystreleným kostiam uhnúť, aj keď to bolo veľmi tesné. No vďaka úhybu kostiam som nemal dosť času na úhyb aj pred veterným útokom. Vietor do mňa narazil a odfúkol ma ďalej od miesta boja.

Po náraze vetra som sa pokúsil na boku rúk vysunúť pár kostí a zakliesniť ich do niektorých stromov blízko mňa. Čiastočne sa mi to aj podarilo, ale len na pár sekúnd potom sa kosti zlomili alebo vyšmykli a ja som znovu letel vo vetre. Môj let nakoniec zastavil strom do ktorého som narazil chrbtom. Chvíľu som sa tam zostal sedieť, ale potom som sa znovu postavil. Našťastie pre mňa, aj keby som si pri náraze zlomil kosti, mohol by som ich nahradiť vďaka môjmu kekkei genkai. Znovu som si vytvoril 2 dýky a pomaly sa vracal k miestu boja. Možno to mohlo vypadať, že ma dostali alebo, že som ušiel. Teraz keď som bol od nich ďalej mohol Ninja zo Suny zaútočiť aj na Seijiho alebo aspoň požadovať vysvetlenie. Ja som už bol skoro blízko miesta boja, no skryl som sa za strom. Čakal som, či sa znovu pustia do debaty, alebo sa pustia do seba,čo by v mojom prípade znamenalo ďalšiu dobrú šancu na útok alebo si ma všimnú a pôjdu zas po mne.

Zranený som stál niekoľko metrov od Azumu, ninju zo Suny a pozeral smerom na neho.
"Ja som na tvojej strane... zastavovať ťa nebudem, ale teraz som prišiel o možnosť vrátiť sa do Oto. Ako špión som skončil. Pokúsim sa niekedy dostať do Suny."

Povedal som mu a potom len sledoval ak odchádza. Až teraz mi zaplo, že niekde tu stále ešte ten zabijak, ktorý ma sledoval.
Musím sa odtiaľto veľmi rýchlo dostať, pretože inak som nahratý!

So svojimi zraneniami som sa pomaly vybral preč z lesa, pričom som si dával naozaj veľký pozor na to, aby ma nenapadal ten útočník.
"Kso, kam pôjdem???"
Vôbec som nemal tušenia, kam sa teraz poberiem, no jedno bolo isté - do Oto na 100% nie. Musím si nájsť niečo iné, ale ako? Ninjovia Oto sú ma za chrbtom. Satoshi ma nenechá len tak žiť.